Bežná rodinná turistika v Malej Fatre sa podľa medializovaných informácií zmenila na konflikt po tom, čo český turista požiadal iného návštevníka, aby si pripol voľne pobehujúceho psa. Dôvodom mali byť jeho deti, ktoré sa psa báli.
Slovná výmena následne podľa výpovede napadnutého turistu prerástla až do fyzického útoku. Polícia prípad rieši a turista avizoval ďalšie právne kroky.
Samotný incident však otvára oveľa širšiu otázku, s ktorou sa stretávajú turisti aj majitelia psov po celom Slovensku: môže byť pes v lese alebo národnom parku voľne pustený len preto, že ho majiteľ považuje za neškodného a ovládateľného?
Podľa zákona o lesoch je na lesných pozemkoch voľné púšťanie psov zakázané, s výnimkou zákonom stanovených prípadov, napríklad služobných a poľovníckych psov pri výkone ich úloh. V chránených územiach môžu platiť ďalšie obmedzenia podľa stupňa ochrany a návštevného poriadku. Majiteľ preto nemôže vychádzať iba z toho, že svojho psa považuje za priateľského alebo dobre ovládateľného.
Rodinný výlet prerušil voľne pobehujúci pes
Incident sa podľa TV JOJ odohral v Malej Fatre neďaleko Chaty pod Grúňom.
Český turista Miloš Zapletal tam bol na výlete s deťmi a rodičmi. Pokojný priebeh výletu mal narušiť voľne pobehujúci dalmatínsky pes.
Zapletal uviedol, že jeho deti mali z neznámeho psa strach.
Miloš Zapletal pre TV JOJ„Tie z toho boli vydesené.“
Zdroj opisuje, že pes sa mal pohybovať v blízkosti rodiny a český turista preto požiadal jeho majiteľa, aby ho pripol.
Samotná požiadavka, aby si majiteľ psa pripol, však mala viesť k ostrej slovnej výmene.
Podľa Zapletalovej výpovede majiteľ psa argumentoval, že má právo nechať psa voľne a ostatní návštevníci by sa tomu mali prispôsobiť.
Situácia následne podľa medializovaného opisu eskalovala.
Spor mal skončiť údermi do hlavy
Miloš Zapletal pre TV JOJ„Ja som sa dostal do takej nevýhodnej pozície, kedy som sa nemohol brániť rukami a on ma v tej chvíli dvakrát udrel zatvorenou päsťou do hlavy.“
Podľa pôvodného spravodajstva sa konflikt odohral v prudšom svahu. Po incidente mal druhý muž z miesta odísť. Zapletal ho následne sledoval až smerom k parkovisku, aby mohol polícii oznámiť údaje o jeho vozidle.
Polícia muža neskôr zastavila.
Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Zuzana Šefčíková podľa TV JOJ uviedla, že Obvodné oddelenie Policajného zboru v Terchovej rieši vec ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Zapletal však podľa svojho vyjadrenia podal trestné oznámenie.
Je preto dôležité zdôrazniť, že konečné právne posúdenie incidentu nie je uzavreté.
Najväčší omyl: „Môj pes nič neurobí“
Pri konfliktoch medzi majiteľmi psov a ostatnými ľuďmi sa veľmi často objavuje jedna veta:
„Nebojte sa, on je dobrý.“
Z pohľadu majiteľa môže byť úplne pravdivá.
Z pohľadu človeka, ktorý psa nepozná, však nič nerieši.
Dieťa, človek so strachom zo psov, senior alebo majiteľ iného psa nemajú povinnosť akceptovať kontakt s cudzím voľne pobehujúcim zvieraťom.
Ani priateľský pes preto nemá automaticky právo:
- pribehnúť k cudziemu človeku,
- obskakovať deti,
- kontaktovať cudzieho psa,
- blokovať turistický chodník,
- nasledovať ľudí, ktorí o kontakt nestoja.
Zodpovednosť za psa zostáva na človeku, ktorý ho vedie.
Čo hovorí zákon o psoch v lese
Pravidlá pritom nezačínajú až pri národnom parku.
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch stanovuje medzi zakázanými činnosťami na lesných pozemkoch aj voľné púšťanie psov, pričom zákon pozná výnimky napríklad pre poľovnícke a služobné psy pri výkone ich úloh.
To je dôležitý rozdiel oproti bežnému mestskému parku alebo inému verejnému priestoru.
Majiteľ psa preto pri výlete do lesa nemôže automaticky vychádzať z pravidla:
„Ak ma poslúcha, môžem ho pustiť.“
Na lesnom pozemku vstupuje do hry osobitná právna úprava.
„voľne púšťať psov“
Zákon o lesoch túto činnosť zaraďuje medzi zákazy platné na lesných pozemkoch; zároveň stanovuje konkrétne výnimky.
V chránenom území môžu byť pravidlá ešte prísnejšie
V národných parkoch treba okrem zákona o lesoch sledovať aj zákon o ochrane prírody, stupeň ochrany, zonáciu a príslušný návštevný poriadok.
Zákon o ochrane prírody pri vyšších stupňoch ochrany obsahuje ďalšie obmedzenia vrátane zákazu voľného púšťania psa, s presne stanovenými výnimkami.
Malá Fatra je zároveň od roku 2026 rozdelená do zón s rôznymi stupňami ochrany – od druhého až po piaty stupeň podľa konkrétnej zóny.
Pre turistu so psom je preto najbezpečnejším praktickým pravidlom:
Pred návštevou národného parku si overte aktuálny návštevný poriadok a psa majte na vôdzke všade tam, kde to pravidlá vyžadujú.
Štátna ochrana prírody sama odporúča návštevníkom národných parkov oboznámiť sa s príslušnými návštevnými poriadkami, ktoré určujú povolené aktivity a režim jednotlivých lokalít.
Prečo nie je vôdzka iba otázkou strachu ľudí
Dôvod obmedzenia voľného pohybu psa nie je iba to, že sa niekto môže psa báť.
V chránenom území je dôležitým faktorom aj voľne žijúca zver.
Aj dobre vycvičený pes môže zareagovať na:
- srnčiu alebo jeleniu zver,
- zajaca,
- vtáka,
- pachovú stopu,
- prudký pohyb zvieraťa.
Pes nemusí zver fyzicky chytiť, aby ju vyrušil.
Najmä v citlivých obdobiach rozmnožovania, zimovania alebo výchovy mláďat môže opakované vyrušovanie zvierat predstavovať reálny problém.
Práve ochrana pokojových zón a znižovanie rušenia živočíchov patrí medzi dôvody, pre ktoré sú aktivity návštevníkov v chránených územiach regulované. Štátna ochrana prírody pri vysvetľovaní návštevných obmedzení opakovane upozorňuje na potrebu zachovať pokoj pre voľne žijúce druhy.
Patrik Sventek, Dogs Academy, pre TV JOJ„Tento psík nemal čo v národnom parku robiť na voľno.“
Tréner psov Patrik Sventek v reportáži upozornil, že pri návšteve Malej Fatry treba rešpektovať režim chráneného územia a voľný pohyb psa tam nemožno automaticky považovať za povolený.
Čo ak má pes perfektné privolanie?
Spoľahlivé privolanie je jedna z najdôležitejších schopností psa. Z právneho hľadiska však samo osebe neruší povinnosť používať vôdzku tam, kde ju stanovuje zákon alebo návštevný poriadok.
Je preto potrebné rozlišovať dve veci.
Výcviková kontrola:
Pes príde na privolanie a majiteľ ho dokáže zastaviť alebo odvolať.
Právny režim:
Určuje, či na konkrétnom mieste vôbec smie byť pes bez vôdzky.
Perfektné privolanie je výhodou v prípade nečakanej situácie, ale nie je univerzálnym povolením psa vypustiť.
Vôdzka chráni aj samotného psa
Použitie vôdzky v horách nie je trest pre psa.
Môže ho ochrániť pred:
- pádom v exponovanom teréne,
- stretom so zverou,
- konfliktom s cudzím psom,
- útekom za pachovou stopou,
- vstupom do miest, kde sa pohybovať nesmie,
- kontaktom s hospodárskymi zvieratami,
- stratou v neznámom prostredí.
Na turistiku pritom vôdzka nemusí znamenať krátke mestské vodidlo.
Podľa prostredia môže byť praktickejšie dlhšie pevné vodidlo alebo vhodný turistický systém, pokiaľ umožňuje mať psa bezpečne pod kontrolou a neohrozuje ostatných návštevníkov.
Aj človek bez psa má právo povedať „nechcem kontakt“
Zodpovedný pohyb so psom v prírode nie je iba o zákonoch.
Je aj o obyčajnej ohľaduplnosti.
Nie každý má psy rád. Niektorí ľudia sa ich boja. Deti môžu na prudko pribiehajúceho psa reagovať panikou. A človek s vlastným psom môže mať dobrý dôvod, prečo nechce kontakt s cudzím zvieraťom.
Ak niekto požiada:
„Prosím, zavolajte si psa.“
alebo
„Prosím, pripnite ho.“
najjednoduchším riešením konfliktu je psa privolať a zabezpečiť.
Nie vysvetľovať cudziemu človeku, prečo sa psa nemá báť.
Základná turistická etiketa so psom
Čo si overiť pred túrou so psom
Pred výletom do národného parku alebo chráneného územia si overte:
- či je na plánovanej trase pohyb so psom povolený,
- či musí byť pes na vôdzke,
- aktuálny návštevný poriadok,
- sezónne uzávery,
- stupeň ochrany a prípadné miestne obmedzenia,
- náročnosť terénu pre psa,
- dostupnosť vody,
- počasie a teplotu,
- prípadný pohyb hospodárskych zvierat.
A aj keď predpis konkrétnu situáciu výslovne nerieši, platí jednoduchá zásada:
Pes by nemal obmedzovať ostatných ľudí ani prenasledovať voľne žijúce zvieratá.
Jeden konflikt, ale oveľa širšia téma
Incident v Malej Fatre je extrémnym príkladom situácie, ktorá sa na turistických chodníkoch odohráva v oveľa miernejšej podobe pomerne často.
Jeden človek tvrdí, že jeho pes je priateľský a poslúcha.
Druhý chce pokojne prejsť bez kontaktu so zvieraťom.
Konflikt pritom vôbec nemusí vzniknúť.
Zodpovedný majiteľ psa pozná rozdiel medzi tým, čo jeho pes dokáže, a tým, čo mu pravidlá na konkrétnom mieste umožňujú.
A ak sa človek alebo dieťa psa bojí, najlepšou reakciou nie je vysvetľovať, že strach je zbytočný.
Je ňou jednoducho psa zavolať, pripnúť a pokračovať ďalej.
Správa vychádza z uvedených zdrojov a pri ďalšom vývoji udalosti ju aktualizujeme. Dátum poslednej úpravy je uvedený pri titulku. Nahlásiť chybu alebo požiadať o opravu.
Bol pre vás článok užitočný?
Jedným kliknutím nám pomôžete zlepšovať obsah.
