Počas leta sa denný režim mnohých domácností zmení. Deti sú doma, rodina častejšie vyráža na výlety, prechádzky môžu byť dlhšie a pes trávi so svojimi ľuďmi podstatne viac času. Potom príde september a zmena môže byť prudká: škola, práca a niekoľko hodín samoty denne. Niektoré psy to zvládnu bez väčších problémov. Iné začnú byť nepokojné, štekať, zavýjať, ničiť predmety alebo vykonávať potrebu v byte. Takéto správanie však nemožno automaticky označiť za neposlušnosť ani za separačnú úzkosť. Dôležité je zistiť, čo pes skutočne robí po našom odchode, a podľa toho upraviť režim a tréning. Pri výraznom strachu alebo panike už nejde iba o otázku výcviku, ale o problém správania, ktorý si môže vyžadovať odbornú pomoc.
Pes by sa na dlhšie obdobia samoty nemal „učiť“ tým, že ho jednoducho necháme niekoľko hodín doma a čakáme, kým si zvykne. Samota sa má budovať postupne a pod hranicou, pri ktorej už pes prejavuje výrazný stres. Kamera pomôže rozlíšiť pokojný odpočinok od skutočného distresu. Pri panike, pokusoch o únik, sebapoškodzovaní alebo dlhodobých problémoch je vhodné obrátiť sa na veterinárneho lekára alebo odborníka na správanie.
Pre psa sa september môže začať oveľa skôr, než si uvedomíme
Človek si návrat do školy a práce dokáže vysvetliť. Pes nie.
Počas niekoľkých týždňov si môže zvyknúť, že je doma takmer stále niekto, že prechádzky prichádzajú v inom čase a že počas dňa dostáva viac pozornosti a aktivít.
Keď sa režim náhle zmení, rozdiel môže byť výrazný.
Medzi najčastejšie zmeny patria:
- niekoľkonásobne dlhší čas osamote,
- menej kontaktu s členmi domácnosti,
- kratšie alebo časovo posunuté prechádzky,
- menej spoločných aktivít,
- nový čas kŕmenia a odpočinku.
Štekanie alebo zničený vankúš ešte nie sú diagnóza
Keď majiteľ príde domov a nájde zničené dvere, rozhryzený predmet alebo mláčku, často sa objavia dve vysvetlenia:
„Urobil to naschvál.“
alebo
„Má separačnú úzkosť.“
Ani jedno nemusí byť správne.
Podobné správanie môže mať viac príčin – od nedostatočného nácviku hygieny či nudy až po reakciu na zvuky za dverami, strach z uzavretia alebo skutočný separačný distres.
Merck Veterinary Manual preto upozorňuje, že pri diagnostike treba vylúčiť napríklad nedokončený hygienický tréning, hru a skúmanie prostredia, reakcie na vonkajšie podnety, averziu k hluku či úzkosť zo samotného uzavretia.
Dr. Terry Marie Curtis, DVM, MS, DACVB, veterinárna behavioristka„Medzi typické prejavy paniky u psov patria hlasové prejavy úzkosti, vykonávanie potreby a pokusy o útek, ktoré vedú k ničeniu...“
Terry Curtis v rozhovore pre Today's Veterinary Practice medzi klasické prejavy paniky pri separačnej úzkosti zaraďuje vokalizáciu, vylučovanie a pokusy o únik, ktoré často vedú k ničeniu dverí alebo iných miest, kadiaľ majiteľ odišiel.
Kamera je jeden z najužitočnejších nástrojov
Majiteľ často vidí iba výsledok. Nevidí však, čo sa dialo päť, desať alebo tridsať minút po jeho odchode.
Práve preto je veľmi užitočné psa zaznamenať kamerou.
Sledujte najmä:
- čo robí bezprostredne po zatvorení dverí,
- či si dokáže ľahnúť a odpočívať,
- či neustále sleduje dvere alebo okná,
- či prechádza po byte,
- či dychčí, sliní alebo kňučí,
- či prijme ponúknutú maškrtu alebo hračku,
- ako dlho trvá prípadné štekanie alebo zavýjanie.
Merck označuje videozáznam za mimoriadne hodnotný diagnostický nástroj, pretože umožňuje sledovať nielen správanie, ale aj ďalšie prejavy úzkosti či možné spúšťače z prostredia.
Problémy sa často objavia krátko po odchode
Pri separačnom distrese bývajú prejavy často najvýraznejšie krátko po tom, ako majiteľ odíde.
Merck Veterinary Manual uvádza, že klinické príznaky sa typicky objavujú počas prvých 15 až 30 minút. Niektoré psy však začnú reagovať ešte skôr – už pri obúvaní, braní kľúčov alebo inom signále, ktorý si spájajú s odchodom človeka.
Taký pes môže byť nervózny ešte skôr, než sa zatvoria dvere.
Aké prejavy by mali spozornieť
Medzi možné prejavy separačného distresu patria:
- intenzívne kňučanie, štekanie alebo zavýjanie,
- neustále prechádzanie sa,
- neschopnosť ľahnúť si a odpočívať,
- silné dychčanie alebo slinenie,
- pokusy dostať sa cez dvere alebo okná,
- ničenie predmetov najmä v blízkosti východu,
- močenie alebo vyprázdnenie,
- odmietanie potravy,
- opakované či kompulzívne správanie.
Tieto prejavy uvádza aj veterinárna literatúra.
Najväčšia chyba: zo dňa na deň z nuly na osem hodín
Predstavme si psa, ktorý počas leta zostával sám maximálne hodinu.
V pondelok sa začne škola a majitelia ho nechajú doma osem hodín.
Z pohľadu psa ide o obrovskú zmenu.
AVSAB – American Veterinary Society of Animal Behavior – odporúča pred návratom k pravidelnej práci začať nacvičovať krátke odchody a dĺžku neprítomnosti zvyšovať postupne namiesto náhleho prechodu z permanentnej spoločnosti na niekoľkohodinovú samotu.
Ako trénovať samotu
- Začnite v situácii, keď je pes pokojný.
- Odíďte iba na čas, ktorý ešte zvláda bez výrazného stresu.
- Sledujte ho kamerou.
- Vráťte sa skôr, než sa rozvinie panika.
- Opakujte krátke úspešné odchody.
- Dĺžku predlžujte postupne.
- Ak sa správanie zhorší, vráťte sa k ľahšej úrovni.
Pri ťažších prípadoch môže prvý úspešný odchod trvať dokonca iba niekoľko sekúnd.
AVSAB opisuje postup, pri ktorom sa odchody začínajú veľmi krátko a postupne sa budujú podľa toho, ako pokojne ich pes zvláda.
Dr. Meredith Stepita, DVM, DACVB„Najprv odíď len na jednu sekundu.“
Veterinárna behavioristka Meredith Stepita pri nácviku separačnej úzkosti vysvetľuje, že u niektorých psov môže byť potrebné začínať doslova sekundovými odchodmi a čas následne zvyšovať počas mnohých tréningov.
Nenechávajte psa „vyplakať sa“
Pri psovi, ktorý už počas samoty panikári, nie je vhodnou stratégiou opakovane ho vystavovať dlhým obdobiam stresu v nádeji, že si časom zvykne.
Merck pri liečbe stredne ťažkých až ťažkých prípadov odporúča simulované odchody nastaviť tak krátko, aby nevyvolávali úzkosť. Cieľom je postupne budovať toleranciu samoty, nie opakovane vyvolávať panický stav.
Pri výrazných problémoch môže celý proces trvať mesiace.
Pomôže psa pred odchodom úplne unaviť?
Kvalitná aktivita pred odchodom je vhodná, ale veta „unavený pes je dobrý pes“ je príliš jednoduchá.
Pes by mal mať možnosť:
- vyvenčiť sa,
- pokojne sa prejsť,
- čuchať,
- absolvovať primeranú fyzickú aktivitu,
- následne sa upokojiť.
Cieľom nie je dostať psa do fyzického vyčerpania.
Rovnako dôležité je, aby mal pes počas dňa naplnené potreby pohybu, hry, sociálneho kontaktu a mentálnej stimulácie. Merck odporúča prispôsobiť režim veku a plemenu psa a kombinovať pohyb s tréningom založeným na pozitívnom posilňovaní.
Hlavolam pomôže – ale nie každému psovi
Plniteľná hračka, bezpečné žuvanie alebo čuchacia aktivita môže niektorým psom pomôcť vytvoriť pozitívnejšiu asociáciu s odchodom majiteľa.
Pri ľahších prípadoch Merck odporúča aj samostatné aktivity, napríklad žuvanie alebo puzzle feeder.
Existuje však dôležitý detail:
Pes v silnom strese často potravu vôbec neprijíma.
Ak pes pri vašom odchode prestane jesť aj mimoriadne hodnotnú odmenu, môže to byť ďalší signál, že už nejde iba o obyčajnú nudu.
Predvídateľnosť môže psovi pomôcť
Psy nemusia žiť podľa harmonogramu presného na minútu, ale primerane predvídateľný režim im môže uľahčiť orientáciu v dni.
Ak už viete, ako bude domácnosť fungovať od septembra, snažte sa ešte pred začiatkom školy približovať:
- čas ranného venčenia,
- čas kŕmenia,
- obdobia odpočinku,
- čas dlhšej prechádzky,
- obdobia, keď pes zostáva bez spoločnosti.
Netrestajte psa za to, čo urobil počas vašej neprítomnosti
Ak prídete domov k zničenému vankúšu, trest po návrate psovi nevysvetlí, že nemal ničiť predmet pred dvoma hodinami.
Pri strachu alebo úzkosti môže navyše konflikt s majiteľom problém ešte zhoršovať.
Úlohou je nájsť príčinu správania a upraviť podmienky tak, aby sa neopakovalo.
Kedy už nestačí domáci tréning
Odbornú pomoc by som neodkladal najmä vtedy, keď pes:
- panikári prakticky pri každom odchode,
- opakovane sa snaží preraziť dvere alebo okno,
- poraní si zuby, pazúry alebo labky,
- dlhodobo odmieta počas samoty potravu,
- nedokáže sa počas celej neprítomnosti upokojiť,
- vykazuje výrazné autonómne prejavy stresu,
- má náhle vzniknutú zmenu správania,
- alebo sa problém napriek tréningu zhoršuje.
VCA upozorňuje, že pri intenzívnom strachu, úzkosti alebo správaní ohrozujúcom samotné zviera či okolie je potrebné včasné odborné posúdenie. Veterinár môže zároveň preveriť, či sa na probléme nepodieľa zdravotný stav.
Niekedy je súčasťou liečby aj medikácia
Pri závažnej separačnej úzkosti nemusí stačiť iba tréning.
Veterinár môže v určitých prípadoch zvážiť farmakologickú podporu spolu s behaviorálnou terapiou. Nejde o „uspatie psa“, ale o snahu znížiť úroveň úzkosti natoľko, aby sa pes vôbec dokázal učiť nové reakcie.
Merck Veterinary Manual uvádza, že napríklad fluoxetín a klomipramín majú v USA schválenie na liečbu psej separačnej úzkosti v kombinácii s behaviorálnym plánom. O vhodnosti liečby však musí vždy rozhodovať veterinár.
Dr. Kelly Ballantyne, veterinárna behavioristka„Separačná úzkosť je vážny problém, ktorý postihuje psov a ich ľudí.“
Dr. Kelly Ballantyne z AVSAB opisuje separačnú úzkosť ako závažný problém ovplyvňujúci nielen psa, ale aj ľudí, ktorí s ním žijú. Vo svojej praxi zároveň zdôrazňuje potrebu najprv potvrdiť, že skutočne ide o separačnú úzkosť.
Najdôležitejšie nie je, koľko hodín pes „vydrží“
Pri samote sa často diskutuje o jednom čísle:
Koľko hodín môže byť pes sám?
Univerzálna odpoveď však neexistuje.
Rozdiel je medzi zdravým dospelým psom, šteniatkom, seniorom a psom so zdravotnými alebo behaviorálnymi problémami. Rovnako dôležité je, čo pes počas samoty skutočne robí.
Pes, ktorý pokojne prespí niekoľko hodín, je v úplne inej situácii než pes, ktorý rovnaký čas stojí pri dverách, dychčí a zavýja.
Preto je lepšie položiť si inú otázku:
Dokáže môj pes počas neprítomnosti skutočne odpočívať a cítiť sa bezpečne?
Ak odpoveď znie áno, samotu pravdepodobne zvláda.
Ak nie, riešením nie je iba čakať, kým si zvykne.
Obsah je informačný a nenahrádza individuálne vyšetrenie veterinárom ani prácu s kvalifikovaným trénerom, ak ju situácia vyžaduje. Nahlásiť chybu alebo požiadať o opravu.
Bol pre vás článok užitočný?
Jedným kliknutím nám pomôžete zlepšovať obsah.
